Nie je potrebné chodiť do lesa za hubami.
Rastú aj v záhradách.
Niektoré sú jedlé, ale pozor, iné môžu byť jedovaté.
Poznajte jedlé huby
O hubách, ktoré rastú na trávnikoch, sa vie len málo a nemusia mať nevyhnutne dobrú povesť. Výhodou je, že sú celkom ľahko rozpoznateľné. Nevýhodou je, že priťahujú pozornosť detí a spôsobujú rodičom starosti. Pozor, nedotýkajte sa ho. Ak ich chcete vylúčiť, je lepšie ich zozbierať jemne odstránením mycélia a vložením do vrecka. Môžete tiež kosiť, ale riskujete, že sa spóry rozptýlia, čo spôsobí ich opätovný rast.
Ak v záhrade nie sú malé deti, môžete tam nechať huby rásť a pokúsiť sa ich identifikovať. Väčšina z nich je neškodná a patrí do rodiny saprofytov, to znamená, že sa živia mŕtvymi organickými látkami. Zvyčajne sa vyskytujú na starom kmeni stromu, pni, rozpadajúcich sa koreňoch alebo na podklade trávnatých tráv.
Konzumné huby alebo nie
Iní napádajú ihličnany, oslabené listnaté stromy alebo kríky a sú schopní ich zabiť. Najbežnejším druhom týchto nekrotrofov je armillaria medovej farby, ktorá parazituje na kmeňoch. Táto huba sa konzumuje vo východnej Európe, ale tu sa neoceňuje. Je to tak preto, lebo je jedovatý surový a jedlý dobre varený, ale úprimne povedané nestráviteľný!
Buďte opatrní, jedovaté huby z lesa nájdete aj vo vašej záhrade, v blízkosti stromov. To je najmä prípad stočenej Paxilly s klobúkom vyškrabaným na okraji a horiacich lamiel alebo muchovníka obyčajného, často škvrnitého v blízkosti brezových stromov.
Jednoznačne však existujú sympatickejšie druhy, ako napríklad russulas (skvelé, celé, jedlé), ktoré si pochutnávajú na spodnej časti listnatých stromov a ktoré možno variť alebo lúčne ružové z čeľade húb húbovitých, ktoré možno ochutnať ako surové, tak aj vyprážané. Než si sadnete k stolu, neváhajte a ukážte svoj domáci odvoz lekárnikovi.
Fabienne Hladká